1. Pán Boh, ktorý všetko stvoril, - človekovi to hovoril: - Človeče, prach si zo zeme! - Sme len prach a pominieme, - v ten čas, v ktorý z tejto zeme - a z časnosti odídeme.
2. Či rok tento, či o chvíľku, - natiahne smrť svoju strielku - a život náš šípom raní. - Medzi ľuďmi sveta mnoho, - kde nájdeme tvora toho, - čo pred smrťou sa ubráni?
3. Ešte sila tá nežila, - čo by bola prevýšila - tu železnú smrti vládu - ni boháč smrť neuplatí, - v prach jak žobrák sa obráti, - vždy sa blíži k hrobu pádu.
4. Ako čerstvý kvet mladosti, - tak aj márny kvet hodnosti - opŕchne a vráti sa v prach. - K mužom vedy a povesti - drahú si tiež smrť prekliesni. - Každý bude raz na márach.
5. Koruny a slávne tróny - su len prachu milióny, - hoc' sa skvejú jak blesk v zorách, - zlato, striebro a plášť zlatý - tak ako ten v zdrap odetý, - obráti sa v hrobe na prach.
6. Človeka smrť isto-iste - dostihne na každom mieste. - Áno, v púšti tak i v horách, - preto v každej okolnosti - hotový buď zložiť kosti, - pamätajúc, že si len prach!